„Každý ví co má dělat a kam má jít, jen musí poslouchat své srdce“ Klaudia Uváčiková.

Klaudie Uváčiková, tak jak jí znám já, je velmi zapálená bytost do přírody, životního prostředí, pěstování a vše kolem ní. Když se dříve před svojí cestou rozhodovala, zda odejít z práce a podstoupit dobrodružství v podobě dobrovolnictví v Polsku, byla tak trošku na vážkách, ale její nezlomný duch ji vedl tím správným směrem. V Polsku strávila celkem 5 a půl měsíce, našla si mezi svými kolegy, kteří byli na stejné „misi“ přátelé, a začala psát skvělý blog, který je velkou inspirací pro všechny, kdo má k přírodě také tak blízko. Klaudie pochází ze Slovenska, proto si tento článek můžete vychutnat autenticky ve slovenštině.

Od kdy se zajímáš o přírodu a její životní prostředí? (Fascinuje tě už od dětství? Vedli tě k tomu rodiče?)

Zaujímavá otázka na začiatok. Až doteraz som sa nad tým nezamýšľala, takže musím hlbšie zaloviť v mojej pamäti. Myslím, že od mala som inklinovala k prírode ale nie extra výrazne. Rodičia ma viedli od mala slušnému správaniu voči prírode aj všetkému živému. Počas vysokej školy ma najviac bavili predmety, na ktorých sme sa učili o životnom prostredí, ako prebieha proces recyklácie materiálov, aké procesy prebiehajú počas kompostovania a pod., vtedy som to brala len ako niečo zaujímavé, nevedela som si predstaviť ako by som to pretavila do reálneho zamestnania. Aktívne som sa začala zaujímať o udržateľný spôsob života asi tak pred 3 až 4 rokmi.  

Pověz nám o době, kdy jsi přemýšlela, že opustíš práci a vydáš se za tímto velkým dobrodružstvím?

Toto obdobie si pamätám veľmi dobre bolo to pred rokom v lete, keď som dala výpoveď. Ťahalo ma to von, do zahraničia, skúsiť si život v cudzine a zároveň ma lákalo venovať sa udržateľnému spôsobu života, ochrane prírody alebo podobným témam. Chcela som robiť niečo, čo má hodnotu a prispieva k lepšiemu sveta a zároveň si naplniť svoje túžby. Zjednodušene povedané, išla som za hlasom svojho srdca. Vo všeobecnosti si myslím, že každý vie čo má robiť a kam má ísť, len musí počúvať svoje srdce a nebáť sa vykročiť z komfortnej zóny. 

Měla jsi z něčeho obavy?

Urobiť to rozhodnutie a vyskúšať niečo iné nebolo ľahké ale nemala som veľké obavy, nemala som čo stratiť. Pamätám sa ako som si sadla do autobusu smer Poľsko, nebolo mi smutno, že odchádzam, práve naopak tešila som sa na novú skúsenosť. 

Jaké byly první dny v Polsku?

Prvé dni v Poľsku boli také spoznávacie, spoznávala som sa s novým okolým s novými ľuďmi. Zvykala som si, že inak ako po anglicky sa s nikým nedohovorím :D. 

Chyběla ti rodina, blízcí?

Trošku, zamerala som svoju pozornosť do prebiehajúceho projekt. Mali sme dosť plný program, takže na to ani nebol čas. 

Co ses vše naučila v rámci tohoto projektu?

Naučila som sa veľa o permakultúre, samé praktické veci, pretože sme sa starali o vlastnú záhradu pod vedením lektora na permakultúru. Odovzdal nám veľa užitočných informácií a vedomostí. Rozhodne som sa zlepšila v oblasti pôsobenia a sebavyjadrenia na sociálnych sieťach. Od začiatku projektu som bola fascinovaná všetkými novými informáciami o permakultúre a chcela som to zdieľať aj s inými ľuďmi a nenechať si to pre seba. Preto som založila skupina na FB Kajkin život v Poľsku a pôsobím aj na Instagrame ako kajkin_zivot_v_polsku. 

Naučila som sa veľa praktických vecí ako opraviť práčku, ako opraviť dieru v stene haha, pracovala som s drevom (stavali sme vyvýšený záhon) a rôznym elektrickým náradím, s ktorým som doposiaľ nemala tú česť pracovať, všeobecne by som to nazvala ako manuálne zručnosti. Stretla som veľa inšpirujúcich ľudí. Výrazne som sa posunula aj po osobnostnej stránke. 7 ľudí z rôznych  kútov sveta zrazu musí žiť pokope, spolu pracovať ale aj riešiť bežné otázky života, ako čo si uvaríme, kedy upraceme a pod. To si vyžaduje istú dávku spolupráce, vedieť počúvať iných ale zároveň vedieť vyjadriť vlastný názor a postoj. Prišla som k záveru, že ľudia na celom svete sú si v svojej podstate veľmi podobní, riešia podobné strachy a obavy. A určite som sa výrazne zlepšila v angličtine. 

Mohla by si nám vysvětlit co je to permakultura z tvého pohledu?

Z môjho pohľadu je permakultúra životná filozofia, ktorú možno aplikovať na všetky oblasti života, nie len na záhradu. Pristupovať k prírode a k ľuďom s úctou, zobrať si toľko, koľko potrebuješ a ostatné vrátiť do obehu, zdieľať a navzájom si pomáhať.  Pre mňa je permakultúra tiež o spojení s prírodou. Princípy permakultúry nejdu proti prírode ale skôr naopak snažia sa odpozerať to, čo v prírode funguje a robiť veci v súlade s prírodou, nebojovať proti nej. 

Jak to probíhalo v době pandemie?

Boli sme zavretí v dome ale s veľkou záhradou, mohla som sa naplno venovať prácam v záhrade a chodiť do okolitej prírody, takže som bola spokojná. Ako tím dobrovoľníkov sme túto neznámu a ťažkú situáciu zvládli výborne, celý čas sme držali spolu a podporovali sme sa. 

Co ti dobrovolnictví v Polsku dalo a co naopak vzalo (pokud je taková možnost)?

Ako som už vyššie spomenula obohatilo ma to ako profesionálne tak aj osobnostne. Spoznala som ľudí z ktorých sa stali moji priatelia, s ktorými som stále v kontakte. Nevzalo mi to nič. 

Máš nějaký sen, který si chceš v rámci své cesty ještě splnit?

Môj sen je, žiť spokojný život v súlade s tým ako to cítim, mať prácu v ktorej budem spokojná a byť spokojná v každej oblasti môjho života, taký všeobecný sen 🙂 

Momentálne pracujem na novom projekte, ktorý ešte nemá názov, ale môžem povedať, že pôjde o premenu mestskej záhrady, ktorá momentálne vyzerá skôr ako prales na permakultúrny raj. Celú premenu vrátane postupu tipov a odporúčaní ako na to s čo najnižším rozpočtom budem zdieľať na sociálnych sieťach. S cieľom ľudí inšpirovať k zmene. Ukazať im, že sa do dá aj inak. Toto je konkrétnejši sen :). 

Zvažuješ, že se do budoucna vydáš opět na podobnou cestu?

Momentálne nie, ale človek nikdy nevie. 

Co by si vzkázala lidem, kteří uvažují jako ty? Doporučila bys jim také nějaké dobrovolnictví?

Áno rozhodne, choďte do toho, nie je sa čoho báť. Je to skúsenosť na nezaplatenie. Existuje viac možností, odporúčam sa informovať o krátkodobom alebo dlhodobom dobrovoľníctve. Existujú pár dňové odborné konferencie v zahraničí, ak niekto nemá toľko času, možností je veľa. V prípade, že by niekto chcel poradiť, môže mi kľudne napísať. 

Klaudii můžete podpořit a sledovat na odkazu:

Instagram: klaudi_jedly_les

Autorka článku: Kateřina Havlíčková