Tuto oblast nám zpracoval náš slovenský kolega, proto jsme celý článek nechali autenticky ve slovenštině.
V minulom arabskom jazykovom okienku sme sa venovali predstaveniu. Dnes sa preto povenujeme trochu gramatike.
V arabčine sa veľa gramatických javov vyjadruje neurčitosťou resp. určitosťou podstatného mena.
Podstatné meno v arabčine teda môže mať stav:
Neurčitý – vyjadruje sa nunanciou, teda pridaním koncovky „– un“ (napr. bajt-un – nejaký dom). V praktickej (hovorovej arabčine) sa však takmer nevyskytuje, arab jednoducho povie bajt.
Určitý – vyjadruje sa pridaním určitého členu „al – “ pred podstatné meno (napr. al-bajt – konkrétny dom).
Poznámka:
V arabčine ešte existujú podstatné mená tzv. prirodzene určité, kde sa člen „al -“ nepoužíva. Napr. vlastné mená (Muhammad, Fátima), mená štátov (Misr – Egypt), národnosti (faransíjan – Francúz), ďalej napr. gramatický tvar ako ukazovacie zámená (háda, hádihí – tento/táto) alebo pridaním privlastňovacieho zámena (ach – brat, ach-í – môj brat) a pod.
Nám v tomto článku ide o to ako sa určitý člen „al -“ číta a vyslovuje.
Ak sa ocitnete v arabsky hovoriacich krajinách (alebo hovoríte s arabom), všimnete si, že raz vyslovuje určitý člen ako čisté „al – “ a inokedy spoluhlásku zdvojuje. Ukážeme si prečo a ako to funguje.
Arabčina má 28 spoluhlások, z toho je 14 slnečných (حُرُوفٌ شَمْسِيَّة – hurúf šamsíja) a 14 mesačných (حُرُوفٌ قَمَرِيَّة – hurúf qamaríja).
Ak sa podstatné meno začína na niektorú z mesačných spoluhlásokvyslovuje sa určitý člen ako „al -“. Ak sa podstatné meno začína na niektorú zo slnečných spoluhlásokvyslovuje sa určitý člen tak, že sa spoluhláska zdvojí napr. šams „aš-šams“. Na nasledujúcom obrázku je rozdelenie spoluhlások na slnečné a mesačné:
V nasledovnej tabuľke sú uvedené aj s príkladmi (vľavo mesačné, vpravo slnečné):
Preklad:
al-ach – brat at-taržama – preklad
al-bint – dievča as-salž – ľad („s“ – anglické „th“ think)
al-žamíja – univerzita ad-dars – učebná hodina, štúdium
al-hub – láska ad-dahab – zlato („d“ – anglické „th“ that)
al-chajr – dobro ar-ražul – muž
al-a´rabí – arab az-zauž – manžel
al-rhurfa – izba as-sana – rok
al-film – film aš-šubák – okno
al-qamar – mesiac (ako planéta) as-sabáh – ráno
al-kursí – stolička ad(z)-d(z)ábit – dôstojník
al-maktaba – knižnica at-táwila – stôl
al-hajma – útok az-zuhr – ráno
al-walad – chlapec al-lura – jazyk (reč)
al-jaum – deň an-nún – svetlo
Ako si však zapamätáme, ktoré sú slnečné, a ktoré sú mesačné spoluhlásky bez toho aby sme ich museli do úmoru memorovať (a následne aj zabudnúť)?
Na to existuje nasledovná pomôcka.
Všimnime si aká je poloha jazyka pri vyslovení slova šams (slnko) a slova qamár (mesiac). Kým pri vyslovení slova šams máme jazyk tesne za zubami, a preto sa nám to ťažšie spojí so spoluhláskou „l“ v člene „al“ a jednoduchšie vyslovíme zdvojenie (aš-šams). Pri vyslovení slova qamár máme jazyk viac vzadu, a preto sa nám ľahšie spojí so spoluhláskou „l“ v predpone „al“ (al-qamár).
Teda platí, že každá spoluhláska vyslovená v arabčine, kde máme jazyk tesne za zubami, je slnečná a každá spoluhláska vyslovená v arabčine, kde máme jazyk viac vzadu, je mesačná.
Autor článku: Ing. Juraj Pilko, lektor arabského jazyka